Ako Slováci napadli ZSSR, cestou si buchli do Maďarov a aj do SS

Autor: Peter Vanek | 6.12.2013 o 12:05 | (upravené 6.12.2013 o 14:21) Karma článku: 13,38 | Prečítané:  3654x

Počas skúmania problematiky vojenského pôsobenia slovenskej Rýchlej divízie na východnom fronte v rokoch 1941 až 1942 som narazil na nielen tragické, ale aj na mnohé až priam komické momenty. Z tohto množstva vo mne najviac zarezonovali dve epizódne udalosti, ktoré by som rád spomenul. Na úvod je potrebné stručne popísať skutočnosti a pohnútky, ktoré umožnili vzniknúť týmto kurióznym situáciám.

Útok na východ

22. júna 1941 napadlo nacistické Nemecko Sovietsky zväz. Do vojny na východe sa pripojili aj jeho satelity a spojenci. Niektoré štáty išli do ťaženia dobrovoľne, iné zas boli Hitlerom "mierne" postrčené. Do tejto kampane muselo prispieť, po vyjednávaniach s nemeckou stranou, svojou troškou aj Slovensko.

Už v prvý deň vojny začalo mobilizovať a bol sformovaný zástupca slovenskej armády vo východnom ťažení tzv. Rýchla skupina o sile 1 910 vojakov. Neskôr bola skupina zreorganizovaná na Rýchlu brigádu a následne na Rýchlu divíziu, pričom po poslednej reorganizácii činil jej početný stav k 22. augustu toho roku 8 451 mužov. Nad týmito číslami je nutné sa pozastaviť, pretože mnoho laikov, ale aj profesionálnych historikov zvykne preceňovať a idealizovať pôsobenie slovenských jednotiek v tomto období. Treba si však položiť otázku, čo zmôže niekoľko tisíc vojakov na takom ohromnom fronte, kde Nemci aj Sovieti mali po niekoľko miliónov mužov, nehovoriac o technike, výbave, skúsenostiach a výcviku.

kon.jpeg

Vo vojne netrpia a neumierajú len ľudia - Rostov 1942.

Nepopulárnosť mobilizácie a vojny vôbec popísal vo svojom denníku Jozef Belko: „V nedeľu 22. júna vyhlásili bojový poplach. Po kasárňach behali nešťastní a nazlostení vojaci... Ponáhľal som sa na štáb k majorovi Heidlerovi. Len čo som vkročil dnu, rozkázal mi - Jozef, priprav auto na dlhú cestu. Ideme na východné hranice... Chlapče ideme do Moskvy... ale dostaneme sa do r..." Pochybnosti v súvislosti s ťažením proti Sovietskemu zväzu nevyjadrovali len bežní vojaci, ale dokonca aj minister obrany generál I. triedy Ferdinand Čatloš: „Verím, že Sovietsky zväz je neporaziteľný. Rusko nedokázal poraziť ešte ani jeden Napoleon."

Rozdeľuj a panuj

Do bojov proti Červenej armáde boli vyslané po boku slovenských aj maďarské vojská. Slovenská republika mala v tomto období s Maďarskom veľmi napäté vzťahy hlavne pre spory okolo Viedenskej arbitráže z novembra 1938 a tzv. Malej vojny z marca 1939. Týmito udalosťami bolo slovenské územie okyptené a neustále hrozil ďalší útok zo strany južného suseda. Hitler a jeho vyjednávači toto nepriateľstvo obratne využívali. Zásada "rozdeľuj a panuj" bola nemeckou stranou použitá vždy, keď bolo treba k niečomu prinútiť slovenskú alebo maďarskú stranu. Počas vyjednávania o zapojení Slovenska do vojny nemecký vyslanec Hans Ludin zdôraznil, že pokiaľ chce Slovensko revíziu Viedenskej arbitráže a nechce byť ponechané napospas svojmu okoliu (čo by de facto znamenalo zánik štátu ako takého), tak sa musí aktívne zapojiť do akcií proti Sovietskemu zväzu. Ešte k tomu dodal, že bolo by vhodné, aby Slovensko dokázalo svoju lojalitu tým, že vyšle svoje jednotky na front skôr ako Maďarsko.

Potýčka pri Lipovci

Za výdatnej pomoci nemeckej strany v tomto slovensko-maďarskom reaktore stále rástol tlak a bolo len otázkou času, kedy dosiahne kritickú hranicu a dôjde k vyvaleniu veka. Síce len epizódne, ale za to prudké uvoľnenie tlaku nastalo mesiac po zahájení nemeckej invázie. Ráno 22. júla 1941 dostali jednotky slovenskej Rýchlej brigády rozkaz zaútočiť na sovietske postavenie v priestore Lipovca. V tejto oblasti boli dislokované časti 44. horskej streleckej divízie generálmajora Semjona Akimoviča Tkačenka, ktoré mali za úlohu kryť postupný sovietsky ústup. No hneď ako delostrelectvo spozorovalo slovenský predvoj, zahájilo naň paľbu. Slovenskí vojaci povyskakovali z automobilov a ukryli sa pozdĺž cesty. Delostreleckú paľbu na postupujúcu kolónu opisuje priamy účastník bojov takto: „Kolóna je asi kilometer dlhá. Stúpa za ňou prach. A zrazu to začalo. Prásk! Prásk! Ruskí delostrelci a pechota na nás pália ako diví. Strely mieria na cestu. Jej okraje sú zamínované. Tí, čo sa pokúsili skočiť ďalej do pšenice, padajú ako podťatí k zemi. Opäť nastal chaos. Narazili sme na ruskú obrannú líniu. Výkriky ranených počuť aj napriek výbuchom mín. Pole na mnohých miestach horí."

lipovec.jpg

Delostrelci Rýchlej brigády ostreľujú nepriateľské postavenie pri Lipovci.

V priebehu dňa sa snažili slovenské a nemecké jednotky obsadiť Lipovec. Sovietska artiléria však ostreľovala postupujúcich útočníkov a ničila nákladné autá jedno za druhým. Kanóny Rýchlej divízie odpovedali a strhla sa asi hodinová prudká delostrelecká prestrelka na oboch stranách. Jozef Belko vo svojom denníku však zachytil nezvyčajnú udalosť, ktorá sa údajne odohrala počas prebiehajúcich bojov: „Po obede sa na ľavej strane ozvala mohutná streľba. Útočili tam nemecké jednotky... Na pravom krídle sa tiež ozvala silná streľba a bolo vidieť postupujúce jednotky. Zrazu však medzi nami a pravým susedom došlo k neobyčajne silnej prestrelke z pechotných zbraní. Prestrelka trvala vyše pol hodiny... Maďari si to odniesli..." Z úryvku vyplýva, že hoci slovenskí vojaci postupovali pod relatívne ťažkou paľbou proti sovietskym pozíciám, tak v momente, ako sa k nim priblížili maďarskí spojenci, prestali byť Sovieti terčom paľby. V danej situácii sa naplno prejavili dôsledky konfliktov uplynulých rokov a zrazu bola nepriateľom číslo jeden maďarská armáda.

Lipovec bol nakoniec dobytý, no nemecká strana začala celý incident vyšetrovať. Slovenskí vojaci sa bránili tým, že si Maďarov pomýlili so sovietskymi vojakmi. Každý však vedel, že sú to Maďari, veď im veliteľ vysvetlil, kto je na pravom krídle", dodáva Belko.

dneper.jpg

Slovenskí vojaci sa chystajú prekročiť Dneper v septembri 1941.

Namiesto futbalu box

Ďalší kuriózny moment sa odohral v roku 1942. Rýchla divízia sa dostala do kontaktu s 5. SS divíziou Wiking. Išlo o elitnú divíziu, v ktorej okrem nemeckých vojakov bojovali aj dobrovoľníci najmä z Belgicka, Holandska, Dánska, Švédska a Nórska. Dokonca v jej radoch slúžili aj ťažkí kriminálnici, ktorým bola sľúbená milosť, ak budú bojovať. Aj z tohto dôvodu nebola obľúbená nielen medzi slovenskými jednotkami, ale i medzi vojakmi Wehrmachtu. Dôkazom o zlom mene tejto divízie sa stal taktiež futbalový zápas z 29. mája medzi vojakmi 5. SS divízie Wiking a vojakmi Rýchlej divízie, ktorého priebeh zachytil frontový lekár Karol Virsík: „Zápas sa začal slávnostným výkopom. Po desiatich minútach nezvládol nemecký rozhodca drobný incident a strhla sa bitka. Mlátili sa hráči i diváci. Esesákov bolo viac." Mohlo by sa zdať, že slovenskí vojaci podľahli presile, ale autor úryvku ďalej dodáva: "Naši mali jediné šťastie, že nablízku bola batéria Wehrmachtu. Jej muži sa statočne zapojili do bitky. Bol to zvláštny obrázok, esesáka z jednej strany mlátil Slovák, z druhej strany vojak v uniforme Wehrmachtu."

rostov.jpeg

Postup slovenských jednotiek Rostovom na Done v auguste 1942.

Takéto incidenty boli na fronte pomerne bežné, čo bolo prejavom nielen nesúhlasu s vojnou ako takou, ale aj dôsledkom napätých vzťahov vo vnútri samotných vojsk a medzi jednotlivými štátmi. Na záver je vhodné podotknúť, že pre ľudstvo by bolo určite lepšie zvádzať pästné súboje na športovisku, ako hádzať po sebe bomby na bojisku.

 

 

Zdroje:

Vojenský historický archív Bratislava, fond Rýchla divízia a jej podriadené jednotky

BELKO, Jozef. Zápisník z východného frontu. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1965. 266 s.

CINCÍK, Jozef - DORÁNSKY, Ján. Od Tatier po Kaukaz. Turčiansky Sv. Martin : Ministerstvo národnej obrany,  1943. 222 s.

MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu I. (1941 - 1944). V operácii Barbarossa. Banská Bystrica : Dali-BB, 2007. 296 s. ISBN 978-80-89090-37-2

ŠTEFANSKÝ, Václav. Generál Ferdinand Čatloš : Biografický náčrt. Bratislava : MO SR, 1998. 82 s. ISBN 80-88842-13-1

VALACHOVIČ, Pavol. Pochod na východ. Spomienky, ktoré sú stále živé. In Obrana, 1997, roč. 5, č. 33.

VIRSÍK, Karol. Odchádzam s Hippokratom. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2005. 363 s. ISBN 80-969108-3-3

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?